Diagnostika potravinovej intolerancie

Najpresnejšou a podľa mnohých odborníkov aj jedinou akceptovateľnou metódou diagnostikovania a potvrdenia potravinovej intolerancie je eliminačná diéta. Mala by však byť praktikovaná po dôkladnej konzultácii s kvalifikovaným dietológom a podľa možnosti pod jeho dozorom. Kľúčovým slovom tejto metódy je striktnosť. Treba si uvedomiť, že ak chceme vylúčiť z potravy laktózu, nebude stačiť prestať piť mlieko a nejesť yogurty. Musíme sa vyvarovať akýchkoľvek výrobkov, kde by sa laktóza, či rôzne iné mliečne deriváty mohli objaviť. (napr. laktóza sa pridáva aj do pečiva, cukroviniek, ba dokonca i do šunky, či iný mäsových výrobkov). Takže sa nevyhneme dôkladnému skúmaniu etikiet a príbalových letákov.

Pri eliminačnej diéte vylúčime zo stravy podozrivé potraviny na 5-10 dní a po tomto čase ich po jednej opäť zaraďujeme do jedálníčka. V prípade, že opätovne požijeme potravinu, ktorá potravinovú intoleranciu spôsobuje, symptómy sa dostavia do 2 hodín. Veľmi často sa stáva, že po vyradení potraviny sa dostavia akési abstinenčné príznaky. Tie nastávajú, pretože je jedlo vyradené náhle. Dá sa to prirovnať k situácii, keď migrénou trpiaci ľudia dostanú migrénu ak vynechajú raňajky. Tieto symptómy sa objavia u mnohých ľudí, ale v priebehu týždňa opäť vymiznú. Treba však mať na pamäti, že sme každí iní, takže ak budú “abstinenčné príznaky trvať o niečo dlhšie, nevzdávajte to.

Ak sa po vynechaní jedla cítime lepšie a príznaky ustúpia, môžeme začať s opätovným pridávaním jednotlivých jedál, či skupín jedál, späť do nášho jedálnička. Robíme tak postupne a naraz pridáme iba jeden druh potraviny, aby sme mohli s čo najväčšou istotou označiť “vinníka”. Majme ale na pamäti, že musíme dať telu čas aby si pridané jedlo otestovalo a aby sme s určitosťou vedeli, že prípadné následné príznaky sú spôsobené tým, či oným jedlom, či potravinovou skupinou. Preto ďalšie jedlo pridajme až po 4-5 dňoch bez príznakov. Ako už vieme, príznaky sa môžu objavit a niekoľko dní po požití, takže v žiadnom prípade túto dobu neskracujme. Veĺmi významne môže pomocť, ak si vedieme akýsi potravinový denník, do ktorého si značíme, čo sme kedy zjedli a ako sme sa potom cítili.

Jednoduchšou, kratšou, ako aj oveĺa menej pracnejšou cestou ako odhaliť potraviny, voči ktorým sme intolerantní, sú krvné testy. Pri týchto testoch sa testuje reakcia protilátok IgG (ELISA test), či reaktivitu leukocitov (ALCAT test) na potraviny. Musíme však zároveň aj dodať, že účinnosť týchto testov, nebola dosiaľ úplne vedecky potvrdená. Z doteraz uskutočnených výskumov však vyplýva, že mnohým pacientom sa stav zlepšil po tom, čo zo stravy vylúčili potraviny indikované krvnými testami. Napríklad zo štúdie na Yorkskej univerzite, ktorej sa zúčastnilo 5200 ľudí, vyplynulo, že 70% z testovaných, ktorí vylúčili testom indikované potraviny a znovu ich zahrnuli do jedálnička, ani po roku nezaznamenalo zhoršenie symptómov. Aj keď sa nepodarilo jasne preukázať, že IgG má priamu súvislosť s potravinovou intoleranciou, štúdia ukázala, že symptómy, ktoré môžu byť sposobované potravinovou intoleranciou, mnohokrát ustúpili, ak sa pacienti riadili výsledkami IgG testov.

Akonáhle sme pre naše telo “nepriateľské” potraviny identifikovali, musíme ich na dlhú dobu úplne vylúčiť. Tým dáme nášmu telu čas aby si oddýchlo a aby si znovu pokúsilo vybudovať si voči daným jedlám toleranciu, tak aby sme ich snáď opäť mohli vrátiť na náš stôl.

Ako sme už spomenuli, akékoľvek závery, vyplývajúce z výsledkov testov, musia byť konzultované s lekárom a dietológom, pretože nesprávna interpretácia testov, nesprávne kroky, či vylúčenie potravín môže viesť k ďalším diétnym chybám. Tie môžu mať za následok, že svoje telo zbytočne pripravíme o dôležité látky a tým mu ešte viac uškodíme.